Slobodné slovo

Na Slovensku, v mestečku Sereď, bolo v predvečer Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu v roku 2016 slávnostne otvorené Múzeum holokaustu. Múzeum sa nachádza na mieste bývalého koncentračného tábora, 60 kilometrov od Bratislavy.

Slovensko bolo počas druhej svetovej vojny okupované nacistickým Nemeckom. Viac ako 70.000 slovenských Židov bolo uväznených v koncentračných táboroch, kde väčšina z nich zahynula.

„Naša expozícia je v prvom rade mementom všetkých obetí holokaustu na Slovensku… …No okrem toho má aj ďalšie rozmery – je miestom, kde môžu potomkovia obetí nájsť posledné zmienky o svojich predkoch, ale aj miestom, ktoré predstavuje jeden z najdôležitejších odkazov pre budúce generácie bez ohľadu na rasu či náboženské vierovyznanie: ľudstvo nesmie dopustiť, aby sa história zopakovala,“ povedal riaditeľ múzea Martin Korčok.            

 Ako sa stalo, že práve my, budúca generácia, ktorá vyrastala na príbehoch z tých strašných čias, sme túto chybu nielen zopakovali, ale aj priviedli ľudstvo na pokraj úplného zániku?

 Tak sa stalo, že som mal nedávno možnosť navštíviť toto múzeum. 
Hanbím sa priznať, ale táto téma ma veľmi nezaujala. Áno, niečo sme prešli v škole, niečo som počul od starého otca, niečo som sa dozvedel z filmov.

Ale návšteva tohto miesta zanechala nezmazateľný dojem a dá sa povedať, že ma prinútila zmeniť môj bežný pohľad na svet.  Pre mňa, človeka súčasnosti, ktorý žije svoj bežný život s každodennými problémami v podobe ranných dopravných zápch na ceste do práce, rozliatej kávy na obľúbených džínsoch, večných obáv o zajtrajšok a túžby ísť čo najskôr na dovolenku, je to ťažké. Pri pohľade na výstavu s množstvom obnosených párov topánok, ktoré tu kedysi zanechali zabití ľudia, je pre mňa ešte ťažšie predstaviť si, že by sa dnes zopakovala história z čias, keď sa na ľudskosť zabudlo a násilie sa stalo normou.



 Dnes my, Slováci, podobne ako ľudia z mnohých iných krajín, vidíme nárast nového nacizmu – antikultizmu. Nie sú to tí istí ľudia v uniformách SS, ale ich ideológia a konanie pripomínajú brutálne časy holokaustu. Využívajú strach a nenávisť na podnecovanie konfliktov a šírenie svojich myšlienok. Ich najtvrdšou zbraňou proti ľuďom je dezinformácia.

Hovorím teraz o antikultových organizáciách. Tento fenomén sa stal všeobecne známym vďaka čiastočnému odhaleniu vyšetrovania spravodajskej služby, do ktorého bol zapojený Dr. Egon Cholakian, expert na národnú bezpečnosť, federálny lobista amerického Kongresu a Bieleho domu. O tomto precedense som sa dozvedel zo západných médií, ale už aj slovenské redakcie zaujal tentovideoodkaz: https://sita.sk/expert-spravodajskych-sluzieb-odhalil-nove-hrozby-pre-globalnu-demokraciu/ 

Informácie, ktoré odznejú vo videu, sú spočiatku šokujúce, ale postupne všetko uvedú na správnu mieru a umožnia pochopiť, čo sa vo svete skutočne deje. My, obyvatelia demokratického sveta, sme denne zavádzaní predstaviteľmi antikultových organizácií, ktorí pod vierohodnou zámienkou údajnej ochrany ľudí vystavujú ľudí z rôznych náboženských, nenáboženských, sekulárnych organizácií, komerčných podnikov, vzdelávacích projektov a platforiem, ako aj mnohých ďalších krutému prenasledovaniu a perzekúcii. 



Akým spôsobom to robia?Nacisti kedysi nútili Židov nosiť rozlišovacie označenie, často v podobe šesťcípej žltej hviezdy, aby ich izolovali a prenasledovali. Týmto spôsobom sa im podarilo vytvoriť obrovskú priepasť medzi Židmi a ostatným obyvateľstvom. V Nemecku po zavedení tohto rozlišovacieho znaku nasledovala vlna samovrážd.

 V súčasnej spoločnosti si predstavitelia antikultových organizácií vytvorili vlastnú „žltú hviezdu“ – slovo „sektár“.  Myslím si, že mnohí ľudia na slovo „sekta“ reagujú silne negatívne a mnohí môžu dokonca pociťovať strach. V mysli vznikajú asociácie z rôznych titulkov, novinových článkov, videosekvencií na televíznych kanáloch, spojených s rôznymi organizáciami, častejšie náboženskými. 


Ale už samotná existencia tohto pojmu, ktorý sa používa vo vzťahu k ľuďom určitého náboženstva, je absolútnym porušením práv a je v rozpore s demokratickými postulátmi, ktorými sa riadi väčšina západoeurópskeho sveta. Dovoľte mi pripomenúť, že nosenie žltej hviezdy viedlo najprv k prenasledovaniu Židov a k ich vystaveniu tvrdému zaobchádzaniu zo strany spoločnosti. Boli vystavení neustálemu psychickému a fyzickému týraniu. Neskôr sa to však zmenilo na najhoršiu tragédiu zo všetkých – genocídu, vyhladzovanie a zámerné ničenie ľudí so žltou hviezdou.

Teraz vidíme ten istý smutný trend. Účastníci organizácií, ktoré sa dostali do hľadáčika predstaviteľov antikultov, čelia pohŕdavému, často krutému a zneužívajúcemu prístupu spoločnosti. Počnúc prepúšťaním ľudí zo zamestnania, neprijatím detí do škôlok a škôl, súdnymi konaniami a prenasledovaním zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Najhoršie zo všetkého je však mučenie, zneužívanie, znásilňovanie, fyzické bitie a dokonca násilné odoberanie orgánov na účely ďalšieho darcovstva. Ako je v dnešnej spoločnosti možné, že pre svoju vieru, nech je akákoľvek, môžete byť ponižovaní, prenasledovaní a následne prísť o život? A to v demokratickej spoločnosti, ktorá hýri heslami o slobode prejavu a slobode vierovyznania!
Toto je skutočný nacizmus, zakrytý falošnými vierohodnými cieľmi.

Nebudem uvádzať všetky príklady, budem sa im venovať v ďalších článkoch s podrobnejšími faktami a svedectvami obetí. Ale verte mi, že ak pôjdete do sekcie správ v Googli a zadáte slovo „sekta“, rozsah nového nacizmu vás jednoducho šokuje. 



 Aby som nevaril len tak z vody, a aby ste poznali tvár nepriateľa, uvediem informácie, ktoré som zistil sám vďaka tipom a údajom z vyšetrovania, ktoré vyslovil Egon Cholakian: Najvýznamnejším predstaviteľom boja proti sektám je Európska federácia centier pre výskum a informovanie o sektárstve (FECRIS). Ich cieľom je zjednotiť reprezentatívne organizácie európskych krajín, ktoré sa zaoberajú problematikou moderných organizácií so sektárskymi a totalitnými znakmi a aj keď sú oficiálne registrovaná, ich metódy porušujú Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa, európsku a národnú legislatívu.


 Nie je smiešne, že skúmajú to, čo sami porušujú? Činnosť antikultových organizácií porušuje všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, ktoré sú chránené normami medzinárodného práva, ako aj ústavami a vnútroštátnymi zákonmi jednotlivých krajín:

– právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania;

- právo na slobodu názoru a prejavu;

- právo na slobodu prejavu;

- právo na slobodu združovania s inými;

- právo na slobodu pokojného zhromažďovania;

- právo na rovnakú ochranu zákona;

- právo na rovnakú ochranu pred diskrimináciou akéhokoľvek druhu;

- právo na osobnú slobodu a

nedotknuteľnosť;

- právo na slobodnú účasť na kultúrnom živote spoločnosti;

- právo na rozvoj;

- právo na sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom sa môžu plne realizovať práva a slobody;

- právo na uznanie osobnosti pred zákonom;

- právo na spravodlivý proces;

– právo na prezumpciu neviny (byť považovaný za nevinného, kým sa nepreukáže jeho vina podľa zákona);

– právo na rešpektovanie cti a dôstojnosti;



 Ak však pôjdeme trochu hlbšie do informácií a rozmotáme toto klbko ďalej, zistíme, že vedúci predstavitelia a hlavní aktivisti FECRIS sú zároveň vedúcimi predstaviteľmi inej organizácie, ktorá sa stala iniciátorom a vodcom nového antikultového nacizmu – Ruskej asociácie centier pre štúdium náboženstiev a siekt (RACIRS), ktorej vedúcimi predstaviteľmi sú predstavitelia Ruskej pravoslávnej cirkvi. Ako je možné, že celé antikultové hnutie v Európe riadia ruskí pravoslávni kňazi? Na webovej stránke FECRIS-u však uviedli, že FECRIS sa nehlási k žiadnej politickej, ideologickej ani náboženskej platforme. V skutočnosti však presadzuje záujmy jednej náboženskej organizácie, ktorá, ako nie je ťažké uhádnuť, zrejme veľmi horlivo túži stať sa dominantnou. A o čom svedčí aj vplyv na politické a mocenské štruktúry, ktoré chcú mať právomoci nad vládou.



Prečo som túto tému otvoril práve v súvislosti so Slovenskom? Pretože v poslednom čase možno v našich médiách pozorovať smutný trend. Čoraz častejšie sa na televíznych kanáloch objavujú články a videá o deštruktívnej činnosti niektorých siekt. Sú to však sekty?
Príkladom z poslednej doby je napríklad zámerná ohováračská kampaň voči hnutiu ALLATRA, ktorého členovia sa nachádzajú vo viac ako 180 krajinách sveta vrátane Slovenska. Ide o neziskovú DOBROVOĽNÚ organizáciu mimo politiky a náboženstva. Hlavným cieľom jej členov je skúmanie globálnych klimatických zmien na Zemi a informovanie verejnosti o hrozbách narastajúcich klimatických katastrof.

 Počet videí, ktoré negatívne poukazujú na účastníkov ALLATRA vo verejnom priestore, je ohromujúci. To viedlo aj k prepúšťaniu účastníkov v práci, posmechu a šikanovaniu zo strany susedov a okruhu známych, psychickému nátlaku zo strany novinárov, ktorí sa kvôli tomu, že v článkoch a reportážach upozorňujú na miesta pobytu dobrovoľníkov ALLATRA, nechávajú obťažovať a špehovať s cieľom získať údaje pre nové publikácie. Predstavte si, aké je to pre týchto ľudí chodiť do práce, kde na vás žmurkajú a štuchajú do vás prstami? Ráno sa zobúdzať s úzkosťou a žiť s pocitom, že vás prenasledujú, a každých päť minút kontrolovať, či za vašimi dverami nie je ďalší novinár? Toto je len jeden prípad jednej organizácie. Koľko ďalších prípadov existuje? Nespočetne veľa. 



 S trpkosťou sledujem, že v mojej krajine sa za chrbtom vlády, ktorú som volil a do ktorej som vkladal veľké nádeje, rozvíja takáto špinavá kampaň, hanobiaca česť a dôstojnosť ľudí, ktorej cieľom je rozvrátiť spoločnosť, prenasledovať nevinných ľudí a vytvárať pre nich podmienky neznesiteľné na existenciu. Okrem toho prívrženci antikultizmu prostredníctvom svojich väzieb na organizácie, ktoré uvádzajú na svojich zoznamoch, hanobia aj dobré meno politikov, a to na domácej i medzinárodnej úrovni. 

 Teraz sa my, Slováci, musíme zjednotiť v spoločnom boji za práva každého z nás. Veď každý z nás môže skončiť na mieste obetí. Ak dovolíme, aby sa nám demokracia v našej krajine zrútila pred očami, ak naďalej dovolíme vyvesovať na ľudí žlté nacistické hviezdy, nepovedie to nakoniec k režimu, v akom sme žili počas druhej svetovej vojny? Kde je záruka, že všetci vy a ja nebudeme poslaní do koncentračných táborov, kde v sprievode antikultových organizácií neodvedú naše rodiny a naše deti do plynových komôr kvôli nášmu náboženstvu alebo príslušnosti? To nechcem. Preto využívam svoje právo na slobodu prejavu a prinášam vám túto pravdu!


 Naša krajina si zaslúži byť oslobodená od dezinformácií a skorumpovaných novinárov. Každý z nás má v tomto procese svoju úlohu.

Musíme byť kritickí k informáciám, ktoré dostávame, a vždy si overovať fakty. Musíme podporovať nezávislú žurnalistiku a odmietnuť médiá, ktoré šíria dezinformácie.

Naša krajina sme my. A len my ju môžeme vyčistiť a zlepšiť. Spojme sa v boji za pravdu a demokraciu. Pretože na každom hlase záleží a každý z nás môže niečo zmeniť. Začnime ešte dnes! Ak vám záleží na vašej budúcnosti a slobode, podeľte sa o tieto informácie s ostatnými.